Už je tu!

Tak konečne prišiel ten deň. Aj som sa tešila, aj nie, psa som už mala, ale nikdy nie takto, vo dvojici a popri práci. A počasie akoby sa rozhodlo preveriť naše odhodlanie mať psa - koniec marca, prvý jarný deň za nami a fučalo, snežilo, jančilo až do apríla...

Mala som premyslené, že psík bude spať sám na chodbe. Eee, chyba - behom dvoch týždňov spala na chodbe dve noci, potom pri mne v klietke, potom u mamy (to už som riešila katastrofálnu nespavosť), až sa uvelebila v pelechu pri mojej posteli a tam aj ostala - no, zatiaľ :)

Tie prvé dva týždne boli ako zlý sen, ale nie pre Niru - je to ten najsladší pes na svete - len my (ok, ja...) sme si ťažšie zvykali. Ale potom sa vyčasilo, vykuklo slnko, ostalo príjemne, zmenil sa čas, ráno bolo svetlo - a vlastne zrazu bolo svetlo aj cez deň, z oblohy prestalo padať to biele svinstvo a zrazu to bolo tu - ten pocit, aké super je mať psa :)

No a ďalej len o benefitoch :)